Najstaršie osídlenie obce je datované do 11. storočia, keď sa predpokladá existencia starobylého slovenského sídliska. Obec vznikla v 13. storočí, ale najstaršia písomná zmienka o Abranovciach pochádza z roku 1320. Ide o listinu Jágerskej kapituly potvrdzujúcu vymedzenie chotára majetku Zbeh, ktorý susedil s majetkom Abranoviec.
Ďalšia správa z roku 1324 o rozsahu chotára Záborského informuje o ceste vedúcej z Abranoviec. V písomných prameňoch zo 14. – 16. storočia sa obec najčastejšie vyskytuje pod maďarským názvom Abran, ktorý bol odvodený od pôvodného slovenského názvu, koreniaceho v osobnom, resp. rodovom mene Obran. V priebehu storočí sa názov zmenil len čiastočne, v roku 1773 Abrahány, Abrahanowcze; 1786 Abrahany, Abrahanowcze; 1808 Abrány, Abrányfalva, Abrany, Abranovwce, Obranowce; 1863 – 1913 Ábrány a od roku 1920 obec nesie terajší názov Abranovce
Abranovce boli od 13. storočia majetkovou súčasťou šľachtickej rodiny Abovcov z Drienova a ich príbuzných z Budimíra, Ploského a Žehne. Časť majetku obce patrila v 16. storočí aj šľachticom z Brezovice, Kelemeša (Ľubotíc) a. i. V 17. storočí patrila obec Segneyovcom, Palffyovcom, Kapyovcom, v 18. storočí Nemesaányiovcom.
Abranovce patrili medzi menšie dediny s výlučne poddanským obyvateľstvom. V roku 1600 sídlisko pozostávalo z deviatich obývaných poddanských domov. V rokoch 1715 – 1720 tu postupne hospodárilo sedem až jedenásť poddanských domácností. V roku 1828 mala obec 44 domov a 343 obyvateľov. V roku 1900 žilo v obci 240 obyvateľov, v roku 1970 sa ich počet zvýšil na 428. V súčasnosti má obec okolo 619 obyvateľov.
V období prvej Československej republiky sa obyvatelia Abranoviec zaoberali prevažne poľnohospodárstvom a pracovali v lesoch. Po násilnej kolektivizácii poľnohospodárstva bolo v roku 1958 v obci založené JRD. Nemožnosť obrábať svoju pôdu viedla obyvateľov k zamestnávaniu sa v priemyselných podnikoch mesta Prešov. Po roku 1989 došlo k napraveniu krívd minulosti a konsolidácii pomerov v obci.
Stará ľudová architektúra sa zachovala len ojedinele, predstavovali ju obytné domy postavené z kameňa, slamy a hliny, bez základou, s dvojosou fasádou a sedlovou strechou. Krytina bola typicky slamená. Pôvodné staré domy boli časom prestavané, na mnohých bola slamená krytina nahradená plechom alebo šindľom.
