Farnosť bola zriadená v roku 2000, odčlenením od farnosti Ruská Nová Ves. Počet gréckokatolíkov vo farnosti je k dátumu 31.12.2011 – 145. Chrám v obci je zasvätený Narodeniu Presvätej Bohorodičky. V obci sa od roku 2006 nachádza aj Kaplnka zasvätená bl. hieromučeníkom P. P. Gojdičovi a V. Hopkovi a je súčasťou farskej budovy. V tejto kaplnke sa slúžia sv. liturgie počas pracovného týždňa. K farnosti Abranovce patria aj filiálky Žehňa – Dúbrava a Lesíček. V jurisdikčnom území obce sa nachádzajú obce Dulova Ves, Kokošovce, Záborské, a Zlatá Baňa.
Z obce pochádza viacero kňazov, ale aj osobnosť gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku biskup Mons. Dr.h.c. Ján Hirka.Biskup Ján Hirka zomrel 10. apríla 2014 vo veku 90 rokov, v 65. roku kňazstva a v 25. roku biskupskej služby. Od roku 2000 bolo v Abranovciach 5 správcov farnosti:
- 2000 – 2004 Jaroslav Matoľák
- 2004 – 2005 Andrej Pribula
- 2005 – 2008 Martin Chudík
- 2008 – 2015 Ľuboš Kohút
- 2015 - súčasnosť Mgr. Vladimír Sekera- Mikluš.
Obec Abranovce žije aktívnym náboženským životom.Je tu ružencové spoločenstvo, modlitbové spoločenstvá s mladými, dievčenský chrámový zbor, manželské večery pre páry, športové stretnutia pre miništrantov a rôzne výlety s mládežou. Od februára 2016 sa v Kaplnke bl. hieromučeníkov P. Gojdiča a V. Hopka uskutočňujú modlitby za Abranovce. Tvorí ich Korunka k Božiemu milosrdenstvu, sv. ruženec, sv. liturgia a na záver eucharistická adorácia.
História
Doposiaľ najstaršia známa písomná zmienka o gréckokatolíkoch v Abranovciach pochádza z roku 1751, keď sa obec uvádza ako filiálka farnosti Ruská Nová Ves. V Abranovciach žilo v danom roku 60 gréckokatolíckych veriacich. Gazdovia boli v obci osemnásti.
V roku 1796 obec disponovala vlastným chrámom. Dátum výstavby chrámu nie je známy, z historických dokumentov je však zrejmé, že existoval už koncom 18. storočia. Chrám bol drevený, vnútorným zariadením prispôsobený na používanie vo východnom obrade. Toho času sa nachádzal vo veľmi zlom stave (na spadnutie).Bol zasvätený Narodeniu Presvätej Bohorodičky. Chrám v obci stál aj v roku 1814. Začiatkom 19. storočia v ňom slúžil liturgie gréckokatolícky farár z obce Ruská Nová Ves a každú tretiu nedeľu v mesiaci aj rímskokatolícky farár z Kokošoviec. Ako filiálna obec farnosti Ruská Nová Ves figurovali Abranovce s výnimkou rokov 1950 – 1968, keď bola Gréckokatolícka cirkev v Československu oficiálne zrušená, nepretržite od 18. storočia až do roku 2000.
Posledným gréckokatolíckym farárom pôsobiacim vo filiálke Abranovce pred likvidáciou Gréckokatolíckej cirkvi v Československu (24. apríl 1950) bol otec Michal Székely. Po obnove v roku 1968 sa veriacich ujal otec Metod Székely. Zriadenie farnosti viedlo veriacich k výstavbe farskej budovy, ktorá bola dokončená v roku 2005 a jej súčasťou je aj kaplnka bl. hieromučeníkov Petra Pavla Gojdiča a Vasiľa Hopka. Slávnostnú posviacku novej farskej budovy vykonal prešovský biskup Mons. Ján Babjak SJ spolu s emeritným prešovským biskupom Mons. Jánom Hirkom 13. novembra 2005.
V obci Abranovce žilo koncom prvej polovice 18. storočia 60 gréckokatolíkov, koncom 18. storočia ich počet vzrástol na 145. V prvej polovici 19. storočia sa počet veriacich v obci držal v priemere na čísle 192, v druhej polovici 19. storočia v priemere na čísle 191. Krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny žilo v Abranovciach 166 gréckokatolíkov. Po vojne ich počet vzrástol na 187. Pri ostatnom sčítaní obyvateľov, domov a bytov z roku 2011 sa ku gréckokatolíckemu vierovyznaniu v Abranovciach prihlásilo 145 ľudí.
Sakrálne stavby
Dominantou obce Abranovce je Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1868. Bol posvätený 28. septembra 1868. Je bez slohovej orientácie, nesie neogotické a neoklasicistické prvky. Ide o jednoloďovú stavbu so štvorcovým presbytériom a trojhranným štítom na priečelí. Nad štítom sa nachádza malá strešná vežička s ihlancom.
Historické zaujímavosti
V roku 1831, keď v Uhorsku po prvýkrát vyčíňala epidémia cholery, zahynulo v dôsledku tohto vysoko infekčného ochorenia v obci Abranovce sedem gréckokatolíckych veriacich (štyria muži, tri ženy). Prvou obeťou cholerovej epidémie v obci z radov gréckokatolíckych veriacich bol Ondrej Kochurka, ktorý zahynul 14. augusta 1831 vo veku 48 rokov. Cholere podľahla aj Mária Krišová, ktorá zomrela 27. augusta 1831 vo veku 60 rokov, a bola najstaršou obeťou epidémie v obci. Najmladšou a súčasne poslednou obeťou zákernej infekčnej choroby sa stala Mária Hirková, ktorá zahynula 29. októbra ako dvojročná.